Niečo o mne ako o mame

Môj príbeh matky porozprávam z iného uhla pohľadu. Samozrejme, že som si prešla všetkými obdobiami, od úzkosti pri strate prvého dieťatka, cez obavy až po strach ako to bude vyzerať, keď sa vrátim z pôrodnice s malým anjelikom. Či mu budem dobrou mamou, či budem mať dosť mliečka, či budem zvládať všetko to, čo sa od matky, manželky, nevesty, dcéry, sestry a priateľky očakáva.

Mám doma dve nádherné bytosti, ktoré sú mojou silou, mojou láskou, ktorú som sa naučila pri nich mať         ( prijímať, ale hlavne dávať). Každá z nich je iná ( každé dieťatko je iné) a to je to, čo mi dalo najviac.

Prvorodenej Laurinke, som nedokázala dať to najcennejšie, čo matka pre dieťatko po narodení má a to je mliečko. Verte, že v tej chvíli som robila všetko najlepšie ako som vedela. Sama som si nebola istá, že to všetko zvládnem, nedôverovala som si, bola som unavená a bála som sa.

Je mojou učiteľkou od jej narodenia. Pri nej som sa naučila trpezlivosti, ale aj to, že aj ja som bytosť, ktorá potrebuje žiť, má svoje potreby ( nemám na to zabúdať) a že nikto nie je dokonalý. Prešli sme si aj ťažkými skúškami, chorobami, ale aj to muselo byť, aby som si uvedomila kto som a prečo som tu.

Samozrejme, že obdobiami sme si prešli aj my a to od nechutenstva do jedla, vzdory, plače, budovanie svojej osobnosti,...

Sme super kamarátky, hovoríme úplne o všetkom ( aspoň si to ja myslím :D :D ).

Nie je to len tak, ale je to preto, čo všetko som bola ochotná sa učiť počas jej období, výchovy, že som ju počúvala a naučila sa aká je, aké ma potreby. Vyhľadávala som informácie ako zvládnuť obdobia vzdorov, ktoré v skutočnosti ani nie sú obdobia vzdorov, ale obdobia na posun vedomostí, učenia sa a uvedomenia sa pre nás rodičov.

Túžila som nájsť cestu ako Laurinku pochopiť, aby cítila, že má vo mne oporu, ale zároveň byť silná a ukázať jej správnu cestu.

Tu som, ale pochopila, že moja správna cesta, nemusí byť  správna aj pre ňu.

Laurinka mi ukázala ako byť v živote silná, nie cez slzy, ale vo vnútri srdca, ako sa nevzdávať a byť sama sebou – nezabúdať na seba a svoje potreby.  Je veľmi odvážna, do všetkého sa vie pustiť bez obáva a keď sa toho chytí zubami, nechtami zvládne sa to naučiť za rekordne krátky čas.  Veľa naučila aj Valérku bez strachu a s rozvahou.   Je to proste úžasná učiteľka :)

Aj keď dnes prechádzame už začiatkom obdobia dospievania, kde je miestami aj ťažšia komunikácia, stále sa snažím, aby sme boli "dobré kamošky", ktoré si povedia nie len to pekné, ale hlavne pravdu a mali pre seba pochopenie.

Druhorodená Valérka bola už počas tehotenstva pre mňa pokoj, láska. Pôrod bol nádherný a ako mi ju ukázali, začalo mi srdiečko tĺcť ako besné a už som sa nevedela dočkať kedy budeme spolu. Mliečko sa krásne spustilo. V treťom mesiaci sme mali menšiu krízu, ale nechali sme si poradiť, prijala som rady a mliečka bolo opäť dosť. Dojčila som krásnych 21 mesiacov.

Pri Valérke som si vychutnávala nosenie v šatke od jej narodenia a prinášalo mi to neuveriteľný pokoj, mať ju tak blízko a pevne pri sebe ( v bezpečí). Valérka svietila neskutočnou láskou, pokojom, bola kľudné babätko. Môžem napísať, že to vysnívané, ktoré sa napapá, spinká, usmeje a zasa napapá,.... Užívala som si pri nej aj spoločný spánok, čo pri Laurinke som si dlho nevedela ani len predstaviť.

Na základe učenia sa od Laurinky som si povedala, že druhé dieťatko si už užijem bez stresov, nervov a v pohode.

Samozrejme, že nie vždy je to ideálne, ale je to zasa všetko o učení a sebapoznaní, čo všetko v sebe nájdeme.

Pri každom jednom Valérkinom pohľade do jej krásnych čokoládových očičiek, ma zaleje pocit nekonečnej lásky.

Tam kde som dnes, aká som, čo robím, vďačím týmto krásnym bytostiam, ktoré sa stali nielen mojimi detičkami, ale mojimi celoživotnými láskami, od ktorých sa budem aj naďalej učiť, lebo sú čisté a úprimné.

Určite však musím v tomto príbehu spomenúť aj moju lásku na prvý pohľad, moju spriaznenú dušu a to môjho manžela. Je to človek, ktorý pre mňa, v tých náročných obdobiach bol neuveriteľnou oporou. Stál pri mne naozaj v dobrom aj v zlom, keď som ja nevládala, nastúpil ON, počkal, až kým nechytím druhý dych a nepochopím čo a prečo sa to deje.

Dával mi priestor mať čas pre seba, svoje potreby, aktivity. Bez neho by som veľa vecí zvládala horšie.

Aj keď sa nám veľa krát rozchádzali názory pri výchove detí, vždy sme si to vyrozprávali a dostali sme sa na rovnaku vlnovú dĺžku.

Ako sa hovorí, že chlapi sú večné deti, tak to platí aj u nás a musím napísať, že Vďaka Bohu. Vďaka tomu, som sa aj ja dokázala vrátiť do detských čias a dobehla som to, čo som v detstve nestihla :). Bola som najstaršia zo sestier a na hru mi veľa času nezostávalo.

Samozrejme, že nezabudnem ani na seba, lebo aj cez to všetko, čo sme si museli prežiť, som bola aj ja oporou, láskou a pochopením.

Naša domácnosť horí láskou, veľa sa túlime, objímame    ( za to tiež vďačím manželovi, lebo on má túto potrebu kontaktu), čo mi dáva silu, zdravie a šťastie.

" Miluj a budeˇš milovaná/ý "